Nové ELEFERNO

Web pro ty, kterým je život příliš těsný

Ako začať, klasicky úvodom. Patrilo by sa. Teda, láska kazí charakter. To je k formálnej štruktúre prológu zrejme všetko. Možno doplním iba jednu vec – sobota. Prečo práve sobota, prečo nie skôr alebo nakoniec nikdy?Zlý pocit sa dostavil už v stredu, ale dala som mu šancu – čo ak by po jednej, dvoch nociach jednoducho zmizol, emócie s odstupom času vyprchajú. Vyspať sa na to. Nepomohlo.V sobotu som si bola istá, že chyba sa stala a ak sa ju pokúsim napraviť, už nebudem mať aj tak čo stratiť. Horšie to už byť nemohlo.Prekvapil si ma, pán K., dal si mi šancu – s neistým výsledkom, ten nie je vlastne doteraz. Uvedomujem si, že takto to z tvojej strany pravdepodobne aj zostane. A tak som začala maličkostiam prikladať vysokú hodnotu... keď mi napíšeš, odpovieš na otázku alebo ma ponúkneš jedlom a pod.

V sobotu som to len tušila, v nedeľu si to sám potvrdil. Pozície sa zredukovali. Dospeli sme k akémusi vymedzeniu – stratila sa rovina „milenci" a „kamaráti" – len pán a jeho subka. Nič viac. Je to adekvátny trest, súhlasím, byť ešte menej než predtým, ako si ma vôbec spoznal. V lete – ja v tých červeno-bielych minišatách a ty so sústom pizze v ústach. Áno, aj s rozhodnutím ma dobyvačne predsa len pobozkať priamo na pery.Na druhej strane, práve takýto postoj zaváňa onou povestnou profesionalitou. Byť degradovaná pred tebou len na kus mäsa, na pár hodín, na ľubovoľné použitie - krátkodobé. Na niečo, čoho názor, potreby a prania nie sú podstatné. Redukcia na jednoduchú komunikáciu... či sa myká, kričí, plače, trasie sa, ukľudniť a pokračujeme.Chcem ti robiť radosť – rozhodla som sa – aj keď v podstate teraz už len ako subka a v tom, čo mi „ide"...dať si záležať na úprave a oblečení, na poslušnosti, na tom, že najdôležitejšia je tvoja osoba a spokojnosť.(V duchu neustále pitchujem na svoj momentálny handicap – 2v1, nepoužiteľná – aj menštruácia, aj herpes na pere. Možnosti na to, ako ti urobiť dobre v dimenzii pudového sexu, ako dať fyzicky najavo, že mi na tebe záleží, že ťa ako pána chcem s ešte väčším záujmom, v tomto momente nemám. O pár dní.)
________________________________________________________________
sobota, 15.3. 2014 – alebo strach, z ktorého jedna dávka nestačí Poskladala som si veci. Výsledok – nahá. Videl si ma už toľkokrát, v tom istom tele, a ani za ten čas, kedy sme sa nestretávali, sa navonok nič nezmenilo. Okrem okolností, ktorých prítomnosť teraz determinuje všetko. Tvoj hnev a moja ľútosť.Pripútal si ma k taburetke, zviazal kolená so zápästiami a rozkročenú s roubíkom v ústach otočil smerom ku kreslu. Mať ma rukou na dosah. Ignorovať. Nečakane si ma skontroloval, prešiel prstami cez tvár, bradu, zisťujúc, či spolu s vplyvom gravitácie začali kvapkať na podlahu sliny. Na prvý raz zatiaľ držím, napriek tomu si si o mňa zhnusene obtrel ruku. Urobil si to aj druhýkrát, kedy však už bola mokrá. Sliny pomaly vytvárajú podo mnou mláčku.Strach rástol s každý nečakaným úderom dútkami cez chrbát. Raz si dokonca strapcami zasiahol moju odhalenú kundu. Tie svine sa k nej odzadu preplazili. Ryčala som, s pokusom ti ťažkopádne uniknúť z dosahu, uslinená s chrbátom popraskaným od zaschnutého vosku a posledná dávka, ktorú si mi venoval, smerovala priamo medzi polky zadku, so zámerom dostať sa náhodne aj niekam dovnútra.Nič viac, len tlmený krik a záchvat plaču, keď už nemá zmysel sa kontrolovať, keď prúd sĺz, slín a úspešne dovtedy vťahovaného sopľa, sa zmieša do jednej mokrej šmuhy na mojej tvári a podlahe. Dovolíš, aby ťa týral cudzí chlap? Toto si chcela? Aby ti ubližovali? Ničil ťa cudzí chlap, ničil ťa, zničil ťa... Potom to prešlo. Začala som pravidelne dýchať, upokojila sa, odviazal si ma. Prešlo to. Ale nechcela som, aby si sa ma dotkol, vlastne ani neviem, či si to chcel vtedy urobiť, keby som tvoj potenciálny prejav súcitu neodmietla. Bola som presvedčená, že ani po tomto nemám dosť. Tak veľmi som sa mýlila, keď som sa od bolesti a toho, čo si mi odosobnene adresoval „Nedokážem nenávidieť tak ako ty...", zosypala opäť.Pripútaná k stene, štipce umiestnené cez celé prsia a tvoja snaha ich zo mňa strhnúť dútkami. Bol si precízny, dával si si záležať. Bála som sa, že ma udrieš s nimi po tvári.Mučil si bradavky a jedna bola na tom výrazne horšie. Využil si to. Zatlačil ju prstom „dovnútra" pokiaľ to len bolo možné... a tá bolesť za slzy naozaj stála. - „Daj sa dokopy a kľakni si ku mne. Máš 5 minút... Ruky za hlavu." Hráš sa s nožom. Na pokožke brucha vpisuješ do mňa moje meno... a ešte raz.Tvoja najzmyselnejšia hra s ostrými predmetmi – strach, že nechcene neodhadneš tlak, hoci by si ma určite hlboko neporezal, len povrchové škrabnutie; zimomriavky, ktoré sa pri dotyku čepele a jej pohybe expanzívne po celom tele objavujú; a nakoniec som v niektorých momentoch podľahla nutkaniu sa zasmiať, šteklivé.Pomedzi to si ma trápil tým, čo bude ďalej. Odpovedaj! Podľa seba. A to aj tak len preto, aby si sa ty sám k tomu nevyjadril. Len sa v duchu mohol zasmiať.
________________________________________________________________
nedeľa, 16.3. 2014 – alebo môcť byť aspoň pri tvojich nohách Ako dlho som nad tým uvažovala, či je to správny krok, pol hodinu? Vyžadovalo si to istú dávku odvahy... vstať z kresla a nesadnúť si radšej opätovne doň, namiesto toho si kľaknúť k tebe, dotknúť sa a počkať na reakciu, či ma predsa len nepošleš do hája.Škrtenie, facky, vystavená hanbe v kúte, to drsné ťahanie za vlasy, kedykoľvek si ma udrel a tvoja veta, na ktorú asi nikdy nezabudnem: „Kedy budeš mať dosť, o tom rozhodnem ja." Áno, odteraz o tom rozhoduješ ty. Mám pocit, že som sa dostala do vôd, v ktorých som ešte nebola. S tebou, bez kompromisov, bez nejakého záchranného kolesa „hry", akceptovať moc, ktorú som ti tým dobrovoľne poskytla. Oddanosť s dôverou - pán K. vie lepšie než ja sama, čo potrebujem. Oprel si ma o linku a pretiahol do zadku. Chcela som to už včera. Zas a znova si užiť bolesť, po ktorej ma tvoje prirážanie rozťahuje, prináša úľavu a napokon samotnú rozkoš. Priala som si, aby si sa vo mne urobil.Tortúra vyvrcholila tvojím dostatočne zdôrazneným pokynom – po štyroch... k želanému pocitu menejcennosti som nepotrebovala ani obojok s vodítkom... jednoducho po štyroch, nie ako maznavé mačiatko, skôr háravá suka, ktorú by si zavrel do klietky a nepustil von, pokiaľ sa nenanučí spôsobom. Nebude vycvičená. Objal si ma, dvakrát.Nehou sa už neplytvá a stala sa pre mňa, samozrejme, vzácnou. Prekvapí, z tvojej strany vždy príjemne prekvapí.Po tom, ako som často v minulosti hrdinsky držala „poker face", sa teraz neviem odrazu doplakať. Tie „.záchvaty" sĺz pokladám za najvyčepávajúcejší komponent. Dostaví sa po ňom psychická únava a tá doslova tlačí.K zemi.
________________________________________________________________
streda, 19.3. 2014 Môžem k tebe prísť! Ozval si sa mi! Ozval sa! V poriadku, rýchlo, von z postele – toaleta, kúpeľňa, šatník, botník, smer dvere... Môžem k tebe prísť. Taká formálne jednoduchá veta a tak neformálne šťastná.Otvoril si dvere. Zmohla som sa na priateľské „Ahoj", ty na zdvihnutie obočia. V predsieni si zložím veci a čakám, kto dnes na mňa vybehne.- „Vyzleč sa".Chladná sviňa z nedele, nezmenilo sa nič. Takže, mám pána. A ten si ma chce vychovať.Podriadiť si dievča, ktoré doteraz robilo len to, čo uznalo za vhodné, prospešné, profitujúce. Zmena myslenia. Manipulácia. Každý sa jej tak vehementne bráni a ja ju chcem dobrovoľne zažiť. Pre mňa je to o inom – nikdy neurobím veci, ktoré by som morálne pokladala za nesprávne, ale pod správne vyvinutým tlakom sa dá „dotlačiť" do rozhodnutí, ku ktorým sa vedome nepriznám. Sama netuším, že na daný podnet vôbec poznám odpoveď. Pripravil si zákerný plán. Ťažíš zo strachu a fyziky. Detailista.Do stredu izby si umiestnil oproti sebe stoličky, cez ne položil dosku. Nie je to prvýkrát, čo vidím u teba niečo takéto. Je to druhýkrát, a aj to v inom formáte!Ruky mám v putách za chrbtom a inštrukcia je jasná: „Kľakni si cez to". Odmietam poslúchnuť, argumentujem tým, že moju váhu to neudrží, je to nestabilné – byť len tak v lufte s hranatou doskou medzi nohami, spadnem... panebože, ja naozaj spadnem... ááááááá. Len pokus, pri ktorom som to, aspoň podľa vlastného zhodnotenia, dotiahla pomerne ďaleko – jemne sa s kolenom pravej nohy dotýkať zeme – spôsobil ukričanú panickú reakciu. Vraciaš mi to. - „Si tu len 5 minút a už ma nerešpektuješ. Zdvihni sa! Odprac stoličky. Za odmenu sa budeš promenádovať po lane... s uzlami." Z jednej strany na druhú. Je ich tam šesť. Lano mám zarazené hlboko do pičky, pri každom pomalom pohybe tlačí čoraz viac na lonovú kosť.Počítal si s postojom na špičkách, inak sa tebou vytýčená trasa zvládnuť nedá. Dopredu je to o dušu, dozadu je to o život. Pokiaľ si jemne nepomôžem rukami a lano v rámci možností nepovolím, uzol by bolestivo vkĺzol do análu. Dávam pozor, dávam na seba pozor.Dívaš sa z kresla. Zrejme si spokojný. Prídeš úplne blízko. Nedá ti to, tie odhalené chodidlá, tak prístupné. Udrieš. Mne v tom momente vyrazí dych. Trafil si sa. Kurva, a ako! Prajem si, aby si to už nikdy viac nezopakoval, je to tak intenzívne a zároveň vandalské, ako v stredoveku.Stojíš stále za mnou. Vsunieš mi do ruky vtáka. Mám výčitky svedomia, ani som nepostrehla, že si vzrušený... až tak. S minimom možného pohybu si to užívam. Ako mi narážaš do dlane, utekáš pomedzi prsty, tvrdneš. Hore a dole, pretiahnuť cez predkožku, zovrieť, nepustiť zo svojej blízkosti.Lano si odviazal od skôb v stene, bola som voľná, len na chvíľu. Pritlačíš ma k zemi, donútiš kľaknúť si, byť na úrovni stoporeného penisu. Masturbuješ, pre dnešok sa urobíš sám, neskôr mi moju dysfunkčnosť však spočítaš. Zdola sa so záujmom pozerám na tvoju predorgazmovú mimiku. Pán K. sa vystriekal. Neminul... zasiahol tvár, prsia, brucho, stehná. Rozmazal sa po mne celý. Posledné zvyšky utrel do pleca. Následne nemám dovolené sa umyť, čakám teda v nezmenenej pozícii na kolenách. Sledujem ťa. Pracuješ. Profilovo v tebe čítam ako sa sústredíš, premýšľaš, tvoríš. Aký je ten chlap vedľa mňa sexi. Sexi, sexi, sexi!Ubehlo 5 minút, 10, 15? Neviem. Ani som sa nepohla. Pustil si ma ma do kúpeľne, môžem, opláchnuť si tvár, utrieť zaschnuté semeno. Keď sa vrátim, pokračujeme, ešte som si pýtala prídavok. Ešte si ma zošľahal dútkami. Ešte si bol zvedavý, čo poviem kamarátke, keď sa ma v škole potenciálne spýta na uplakaný efekt. Mlčím. Viem, že ťa neprezradím. Už ťa nenechám voľne pohodeného v mojom súkromí, prístupného rodine, sestre, priateľke. Nie, stačilo! O drobné radosti sa nedelím. Poučenie? Zrejme som hulvát, verbálna hulvátka štvrtej cenovej - zdvorilostnej – skupiny! Ale polepším sa v pozdrave, odpovedi, prosbe, v tom, že všetko, čo vychádza z mojej pusy, má v sebe niesť viditeľný punc prejavu úcty voči tebe.Venuješ mi pozornosť, čas, priestor na osobný rast vo sfére D/s – si mojou súkromnou prioritou. Na imaginárnej osi je to najvyšší bod, samozrejme, s kontrastnou tenziou „ľahostajnosť" na strane záporných čísel... a všetky ostatné možnosti medzi tým by boli iba zbabelým kompromisom.
________________________________________________________________
sobota, 22.3. 2014 Pán K. odchádza preč. Nie navždy, nie nadlho, nie na koniec sveta. Vráti sa. Spolieha sa na to, že čas, vsunutie stoviek kilometrov, jeden vzdušný priestor a ignorácia, dokážu poskytnúť patričné odosobnenie, dokáže sa vyriešiť problém, pred ktorý bol nechcene postavený – "čo má so mnou, dopekla, robiť?".Náš problém má riešenie, dokonca ich má niekoľko. Stačí si len vybrať, bez potreby sa následne obzerať späť. pred pár mesiacmi: Jeho nick mi bol známy. S istotou som vedela, že toho chlapa poznám. A aj to, že som ho doteraz neprestajne odmietala. Snažil sa, toľkokrát sa snažil – aspoň nadviazať komunikáciu. Nakoniec získal viac, než očakával.V tej dobe som bola frustrovaná psychickým týraním zo strany síce „top muža na úrovni", ale v súkromí alkoholika, ktorý bol naraz viac v jednom... ťažko depresívny, uväznený v narcizme. Netvor. Len jednoduché prežitie v jeho prítomnosti dalo zabrať. Pán K. vtedy odvážne nakráčal do môjho osobného priestoru. Zvíťazil. Porazil neexistujúce odpovede na otázku „čo vlastne chcem?". Úplne primitívne - poskytol mi ich.Za vrece odpovedí, ktoré ma následne obrali o vidinu nevedieť. Pána K. už druhýkrát nestretnem, nech budem kdekoľvek. Kurva! Keď sa presťahujem a zmením tak úplne všetky vonkajšie podmienky, vo vnútri sa nepohne nič. Stoicky vo mne zostane visieť presvedčenie, že bol mojim najlepším rozhodnutím (stieram z toho patetický pátos – v tom osobnom, heterosexuálnom, submisívnom) a zároveň tým najväčším omylom. V rámci logiky matematiky by sa tieto dve extrémne hodnoty vynulovali, ostala by bezpečná nula – akože by sa to vôbec nestalo, žiadne vychýlenie, tenzia, dráma, spomienky.Holt, stojaté vody logična, moja pragmatická hlava niečo takéto na milosť nevzala. September bol úžasný. Od nášho prvého stretnutia cez druhé, keď ma ani kvôli menšej zdravotnej indispozícii neodsunul na neurčitý termín. Chcel sa so mnou milovať. Hneď, tu a teraz, v tej kockovanej svetlej košeli. Milovať sa. Nie pretiahnuť, ošukať, pojebať, zasunúť vtáka... mal chuť ma nežne sprzniť. Pokračovali sme v zbesilom tempe. Ja som nemala dosť, svet dominancie, submisivity, bolesti, nového vzrušenia ma vtiahol do ďalšej závislosti. Stala som sa závislá na ňom. Byť spolu. Presne to sme aj robili. Dovtedy, kým sa v októbri na scéne neobjavila jeho milenka, subka či niečo také... Bola tu dávno predo mnou. Mala prednosť a ja som sa to rozhodla akceptovať. Niečo sa zmenilo. Polygamia ma začala postupne nahlodávať. Nebyť s pánom K. v dňoch, keď je obchytaný z iných ženských rúk. Nepýtať sa na ňu, nesledovať jej vlasy v jeho posteli. Práve preto, že som nenachádzala vnútorný pokoj, som sa pokúsila vymaniť spod jeho vplyvu – neurobila som to jedenkrát, oficiálne som za sebou naivne zabuchla dvere dvakrát. A to aj tak len preto, aby som sa mohla k nemu vrátiť - viac než dva razy, panebože, päťkrát, päťkrát! Mala som rada sporadické chvíle, v ktorých nahlas vyslovil svoju utopickú predstavu: „Keby si mala o 10 rokov viac, urobím ti dieťa a nechám si ťa..." Boli to momenty, kedy som sa nevedela rozhodnúť, či mi tak chcel adresovať najserióznejší kompliment alebo mi tým vedome ublížiť. Že som de facto nevhodná.Tak či onak, pokračovali sme v našich spoločných záujmoch. Trávila som s ním čas, množstvo času... až som mala pocit, že s ním žijem. Ideálna domácnosť, keď hrozí predávkovanie, vyčerpanie tém či sexuálne nasýtenie, dá sa odísť. Oddýchnuť si a zazvoniť u neho o pár hodín s ešte väčším záujmom. Popritom zľahka poupratovať, nakúpiť, pripraviť pánovi K. niečo chutné pod zub. Z jašenia v kuchyni mi ostala jedna jazva, tou druhou - na teritóriu chrbta, pod lopatkou – si ma ocejchoval už on sám. Postarať sa o neho ak sa necíti dobre a umiera na soplíky, prechladnnutie, chrípku.Chodili sme von, sem-tam spoločný obed, ísť do jeho obľúbeného podniku, prechádzka... niekedy pri nej priviazaná o stožiar, niekedy zguľovaná (vtedy sme neoficiálne stvorili majstrovstvá v hode guľou na zasneženú kupolu kaplnky), ale pravidelne si ho na verejnosti privlastňujúca. Nevzpieral sa, ani raz. Asi chcel v tých momentoch niekomu dobrovoľne „patriť"...a ja som bola poruke. Doslova.Pred Vianocami ma opäť vytiahol von, tým smerom – tam – kus za hranice mojich, ale aj tých jeho všedných dní. PL. Powitanie w Polska. Od momentu ako sme nasadli do auta, ma obviňoval, že som príšerná hejterka, ja jeho z toho, nech sa pozrie aj sám na seba. Čo neofrflal on, to som dorazila ja.Resumé: Nadšení zo spoločného výletu sme boli obaja. Pán K. bol v zahraničných vodách, svetle a aj vzduchu očarujúci, najmä keď myslel ďalej než ja sama - až po rýchlovku na toaletách luxusnej reštaurácie.Nepopísateľné, jeho atraktivita v mojich očiach jednoducho žije svojim vlastným životom. Platí to doteraz. Nový rok so sebou nepriniesol iba číselnú zmenu, ale aj nových ľudí a udalosti, ktoré toho v pozitívnom duchu veľa neurobili. Žiarlivosť, slzy, hnev, pomsta, ľútosť. Ľahostajnosť, neistota, absencia chuti, sklamanie, možno definitívne znechutenie.Na chvíľu nás z fázy, do ktorej sme sa nechcene dostali, vytrhla kultúra. Divadlo. Januárové Námestíčko. Smiech. Uvoľnená nálada. Krátkodobý výpadok starostí. Súkromná D/s párty u spoločnej priateľky. Ľahké drogy. Senzitívne opojenie z divokého sexu. „Ztrávene" ma prekotil ako sladkú, mäkkú dvadsiatku. Potom sme sa dali na chľast... čierny čaj a etanol. Kontrolovane mi ukázať veci aj s prítomnosťou piva, vína či niečoho 40%-ného v pravej ruke. Predtým som bola striktná abstinentka, „po" som prehodnotila svoj postoj – na zdvorilostne akceptovateľný. Pohladiť ťa po vlasoch, pomasírovať ramená, keď sústredene pracuješ, ako vnímavé publikum pozorovať spoza kresla tvoje víťazstvá nad errormi v zdrojových kódoch, aplikáciách a pre mňa neznámych jazykoch. Python syčí, asp je čiernou dierou. Všetko je zdegenerované. dnes: Je začiatok apríla. Z pera lyrizovanej prózy naturizmu sme spolu prežili posledné zvyšky jebateľného leta, hrejivú jeseň v mori dekadentných praktík, zimu s „warning: možnosť pošmyknutia!" a nakoniec nás zabije jar.Nie je to osud ani kalendár, bol to len vzťah. Vybavený všetkým, čo niekto garantuje – jedinečnosť, nadšenie, nenásytnosť, spoločné rituály ale aj nevyhnutná patológia, ktorú si so sebou vlečie každý človek.Poriadne to medzi sebou premiešate a čakáte...
________________________________________________________________
(už spolu oficiálne nie sú: on sa rozhodol ísť ďalej, ona sa pokúša pravidelne na neho zabúdať)

Komentáře   

# santaFreud 2014-08-29 21:21
(Zdejší system rád ruší odstavce... PLS, pokud to máš s odstavci, pošli mi to, vložím tam opravu... ale já se necejtím na to, abych ve slovenským textu dělal odstavce. Necejtím ten rytmus řeči, tak abych něco nepokazil... Díky!)
# DolloresQ 2014-08-31 00:55
Dobre, a teraz mi niekto prosim povedzte ako zrusim ten FB komentar :-)
V mobilnej verzii som si to akosi neuvedomila
# santaFreud 2014-08-31 12:41
na FCB stránce přenastavit viditelnost na "pouze já" nebo rovnou edtovat a vymazat.
J8 ho mohu jenom "označit jako spam", nemám možnost ho vymazat.
Pokud je to problem, můžeme zrušit (a následně znovu nahodit) celý tenhle článek.
# DolloresQ 2014-08-31 18:11
Ved prave, na FB sa mi komentar nezobrazuje. Teda ho neviem editivat/odstra nit. Zobrazuje sa len tuna. Tak to dopadne ked o tretej v noci robim blbosti :-D
# santaFreud 2014-08-31 21:30
bohužel, nikde nenacházím takovou volbu, jako odstranění tohoto komentáře.
Je to docela zajímavý oříšek.
Mohu jediné: stopit tenhle článek (a klidně to udělám, protože bych ho radši vydal s odstavci, opravený, takhle to není ono).
# DolloresQ 2014-09-01 00:24
To uz si musis s pandorou.. ja len polozucastnene komentujem. Lebo som ju vymakla na na ceskom servri :-)
# Milkov 2014-09-03 02:55
Ten komentář jsem zatím schoval (uvidí ho pouze přátelé DolloresQ - to už je facebooková záležitost) a zaúkoluju Lízu, aby se na to podívala.

Pro komentování zde nemáte dostatečná práva

Pošta

Nejsi přihlášen.

Kdo je online

Celkem přihlášeno: 269 uživatelů
No members online
Členů: 0 / Hostí: 269

Kalendář

říjen 2018
Po Út St Čt So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4
03958562
Statistik created: 2018-10-17T08:18:18+02:00